Agroturistika Dunajov

ČISTENIE A OŠETROVANIE KOŇA 

Kartáče a ostatné prostriedky na čistenie koňa:

> jemný kartáč           > gumený kartáč                    > česák na hrivu          > škrabák na kopytá

> hrebeň                     > železný česák na kartáče    > stierka na pot            > špongie

> utierky                    > vedro                                   > gumičky                   > olej na kopytá

> štetec                      > konský šampón.

Postup pri čistení koňa: (Strana koňa – očami zvieraťa. Koňa chytám, nasadzujem ohlávku, vediem, uzdím, sedlám po ľavej strane koňa, keď stojím a je mi po mojej pravici)

• zviera si uviažem na ohlávku NIE NA UZDU ! na koliečku ohlávky pod bradou NIE o iný bod ohlávky. Priväzujem vazák o pevnú časť -mreže boxu, stĺpik na uväzovanie, strom, pevnú ohradu. Nie o labilnú časť – dvere, konáre a iné slabé miesta.

• Miesto by malo byť priestranné – voľné na otáčanie a ustupovanie, posun vpred a vzad

• Na konský uzol alebo 2 obyčajné uzly

• Nádobu s čistením položím mimo dostupnosti koňa, alebo pred koňa viac ako o pol metra, aby čistenie nedočiahol

• Čistím od hlavy ku zadku – od hora smerom dolu (v smere rastu srsti)

• Hrubá nečistota ide najlepšie dolu gumeným kartáčom (kartáč očistím oklepaním o topánku, drevo)

• Srsť uhladím a zbavím prachu jemným kartáčom (kartáč očistím železným kartáčom)

• Ak má kôň výtoky alebo nečistotu v okolí očí/nozdier a pod chvostom, utrieme ich namočenou špongiou a vytrieme do sucha handričkou. Na každú oblasť požívame jednu špongiu, najlepšie ak budú špongie a handričky v troch rôznych farbách.

• Hrivu a chvost vyčešem česákom alebo hrebeňom (hrebeň použijem 1x do týždňa, nie často, aby nevypadali konské vlasy)

• Očesaný chvost a hrivu zbavím vyčesaných vlasov rukami

• VRKOČE/CHVOSTY pletieme keď je vlásie absolútne vyčesané, v jazdeckých potrebách dostať konské gumičky, ide o obyčajné tenké farebné gumky ktoré kúpiť aj v iných obchodoch. Vrkoče pletieme od hora dolu, chvosty sú objemovo rovnaké s pravidelnou vzdialenosťou od seba aby ukázali pekný efekt, na hrive sa dá vytvoriť z vrkočov sieťka...

                     GUMKY NENECHÁVAME  NA KONI DLHŠIE AKO 3 dni !

(konce hrivy/chvosta odumrú, následkom že sú stiahnuté a nedostanú sa tam živiny, vlásie odpadne)

• Čistenie kopýt – škrabákom na kopytá (,,žbilko,,) – od pätky ku špičke chodidla, hlbokú škáru v pätke vyškrabem opačným ťahom, kopyta na záver očistím opačnou stranou škrabáka

• Natieranie kopýt – VČELÍ VOSK, bravčová masť, spálený kuchynský olej

• Strihanie koní – 2x do roka podstrihávame hrivu a chvost. Žriebätá niekoľko dní po narodení zastrihávame, aby sme docielili hustejšiu a objemovú hrivu a vlásie chvosta. Koňom v tréningu sa strihá aj srsť, keď sú pravidelné spotené.

        ! Kone kúpeme len v letnom období, kone s bledou srsťou umývame

                               len z časti a miesta hneď osušíme !

Ošetrovanie koňa:

Kone ošetrujeme stále, už samotné čistenie sa považuje za preventívnu kontrolu, ošetrenie srsti, vlásia a kopýt.

• Rany ošetríme dezinfekčným prostriedkom. Na hlboké rany požívame silnejšie roztoky riedené vodou alebo prášky na vysušenie pri zamokvaní rany/hnisaní. Či poranenie obviažeme obväzom sa poradíme s veterinárom. Nie vždy je pre hojenie dobré ak rana ,,nedýcha,,

• Krívanie si vyžaduje kontrolu kopýt. Kopytá ošetruje kováč, ale ak ovládame základnú korektúru určite vo väčšine prípadov pomôže len minimálny zásah. Ide o prerastenie strelky, vyškrabanie kamienkov, skrátenie kopýt – rohoviny, natrieť vyschnuté kopytá, urobiť zárez pri popukaní rohoviny, (pri vyrastených kopytách sa sponkové kosti vytáčajú a sponka sa môže postupom času vykĺbiť, skráti sa jedna z končatín, postoj je nepravidelný, pri pohybe na koni vyčítať nepravidelný ruch).

• Opuchy končatín majú za následok zle kŕmenie alebo odretie kde je opuch. Môže ísť o napuchnutie: rany, vnútorného zranenia, alergia.

• Vnútorné zranenie vyšetrí veterinár. Môže ísť o zlomeninu, vyvrtnutie, rozštep kosti, hlboko zahnisaný predmet – kamienok, drevo, klinec v kopyte.

• Alergie na krmivo, hmyz, prach liečime liekmi alebo sa situácii kedy by bol kôň v ohrození vyhneme. Ak ide o alergiu na určité krmivo, tak ho zvieraťu nepodávame a problém je vyriešený. Ak má kôň alergiu na prach, tak ho takému prostrediu nevystavujeme, hovoríme o koňoch postihnutých dýchavičnosťou v type alergie, najlepším riešením je presun jedinca na pastvinu. (Druhý typ dýchavičnosti má za následok preťaženie pľúc pri tréningu/pohybe, s takým koňom zaobchádzame pokojne, ak môže pracovať, tak len do takej miery aby sa dýchavičnosť neprejavila).Kone alergické na hmyz sa kontaktu nevyhnú, podávame lieky v podobe mastí na postihnuté miesta, vakcináciu proti alergií, pred vypustením do výbehu telo koňa natrieme octom alebo roztokom proti hmyzu. Styk koňa s hmyzom môžeme obmedziť nasadením strapcov alebo sieťky na hlavu.

• Hniloba kopýt – dôsledkom bude zmena prostredia v ktorom sa kôň zdržuje. Hnoj, vlhká pôda. Koňa postihnutého hnilobou kopýt premiestnime z mokrej pastviny na suchú podstieľku, alebo do suchého prostredia, pri zanedbaní vyhnojovania v boxovom ustajnení okamžite konáme – box vyčistíme a nastelieme na novo. Ak je stav vážny, hnilobu liečime betadínom (vatové vankúšiky namočíme do roztoku a tenkou stranou škrabáka zastrčíme do kopytnej škáry na kopyte).

• Mäkké kopytá  sa vyskytujú vo vlhkom prostredí, často zmäknutie presahuje na živú časť končatiny – pätku. Kone ustajníme tak aby sa vyhli vlhkosti, rohovinu natierame Petilinom.

• Výtok z očí  mávajú hlavne tie kone, ktoré sú vystavené prievanu. V inom prípade ide o znečistenie sliznice očnej buľvy alebo sa v okolí oka nachádza zranenie, či vpichnutý predmet (tŕň, žihadlo). Pri rannom štádiu nemusí ísť hneď o výtok, stačí ak spozorujeme že jedno oko je privreté. Buď sa s tým organizmus koňa vysporiada alebo po niekoľkých hodinách už vidíme oko slziť/vytekať. Nesmieme dovoliť zápal/zranenie natoľko pôsobiť na oko, aby nevznikol hnis a viečka sa zlepili. V takom vysokom štádiu voláme veterinára, liečbu môžeme začať aj my- priložením na oko namočenej gázy v repíkovom odvare.

• Výtok z nozdier môže znamenať len prechladnutie ale i vážny stav dýchacieho ústrojenstva. Ak je výtok priezračný, nemusíme mať obavy, že by išlo o nejakú vážnu chorobu. Stačí ak zviera ustajníme do karantény aspoň na 48hodín, výtok utierame a vyhneme sa kontaktu zvieraťa s chladným prostredím, vetrom. Ak sa výtok/slabé krvácanie prejavili u koňa s alergiou na prach, príčinou býva kontakt s prachom v krmive alebo vo výbehu v suchom období. Ak výtok  pretrváva aj počas karantény už dlhšiu dobu a kôň ma zvýšenú teplotu – voláme veterinára! Tak isto postupujeme ak sa výtok zmenil – má inú farbu a je hustý.

• Kožné ochorenie konštatujem s veterinárom. Môže isť o plesne, parazity, alebo len o prirodzené presrsťovanie. Príkladom plesne je Trichofícia – následkom kontaktu zvieraťa vo vlhkom prostredí, alebo kontaktu s konskými vecami, ktoré obsahujú baktérie/pleseň sa prenieslo na postihnuté miesto na zvierati. Často ide o miesta kde sa prikladá postroj – chrbát, kohútik, hlava. Ak sa táto choroba nelieči, na koži sa rozširuje, vytvárajú sa plešaté okrúhle miesta, ktoré mokvajú až môžu vzniknúť hnisavé rany. Liečime roztokom, ktorý nám poskytne veterinár, postroj, ustajnenie očistíme a vydezinfikujeme. Choroba je prenosná aj na človeka, treba používať ochranné rukavice pri ošetrovaní a čistení veci postihnutých plesňou. Vši – koňa vykúpeme a následne postriekame roztokom, ktorý nám dá veterinár. Lupiny – sú následkom nekvalitného kŕmenia, vo väčšine prípadov ide o plesnivé a práchnivé seno, ktoré zvieratá skonzumujú a to sa odráža na ich srsti.

   Zdravo kŕmený kôň ma peknú čistú lesklú srsť bez iných nežiaducich nečistôt na koži !

• Bradavice netrháme, nemastíme. Len v prípade že by nám tak nariadil veterinár. Niektoré samé po čase zmiznú – napríklad Ročka . Ročka je pastvinová choroba, ktorú mávajú žriebätá okolo 1 roku. Nachádzajú sa na papuli a po 3 mesiacoch samé zmiznú. Ak sa takéto žriebä, ktoré ma pastvinové bradavice dostane do kontaktu s mladým koňom, prenesie sa to na neho. Je to ako u človeka ovčie kiahne. Ak tým neprešiel za mlada, kožnú infekciu nachytá neskôr počas života.

Stále bradavice nie sú samé o sebe rizikové, ak sa nenachádzajú v miestach kde koňovi prilieha postroj. Vtedy buďme opatrný, aby sa bradavica nepoškodila, nezranila a nenarástla do väčších rozmerov alebo dokonca sa nezapálila. Kritickým stavom sú výrastky ,,divého mäsa,,

• Niektoré bradavice sa dajú odstrániť, niektoré ostanú na zvierati do konca života. Často si bradavice mýlime s chrastami, napríklad v ušnici. Že má kôň chrasty v uchu zistíme skôr pri nasadzovaní ohlávky, ušianky, uzdy kedy nám uhýba hlavou pri kontakte s uchom. V letnom období sa ,,strupy,, v ušniciach objavujú u koní častejšie než v zimnom období. Muchy si tam vytvoria nakládku vajíčok. Tieto strupy odstránime roztokom, ktorý nám urči veterinár.

• Odreniny vznikajú pri sedlaní, zapriahaní, uzdení, nasadení zlej ohlávky, nesprávnom. Ide o odratie/zranenie: lícne kosti – lícnica, ohlávka, nosová kosť – nánosník, ohlávka, kútiky papule - zubadlo, kohútik – sedlo, chrbátnik, brucho v časti kde prilieha podbrušník, prsia – náprsný remeň, koreň chvosta - podchvostník, sponková kosť – chránič. Postihnuté miesta dezinfikujeme, pri hlbokom zranení použijeme prášok. Vyhýbame sa kontaktu postihnutého miesta s postrojom, postroj po zahojení nasadíme na zviera v upravených rozmeroch, alebo zakúpime nové.

Rozhodne nepoužívame postroj na koňa, ktorý mu nesedí a nosením vznikajú odreniny !