Kone sú zvieratá žijúce v stádach. Sú to nepárnokopytníky a
radia sa medzi bylinožravce. V minulosti pred 60 miliónmi rok-
mi boli malé ako líška. Mali 5 prstov a mali výšku 20cm. Pred-
kom koní bol kôň kertak (kôň Przewalskeho), Tarpan a kôň západný lesný.
Kone slúžili ako potrava pre ľudí, neskôr nosili náklady. V záprahu
využívali ľudia voly a somáre, keď zistili, že kôň je obratnejší a rýchlejší
zapriahali kone. Do čeľade koňovité patria: zebry, somáre, muly a mulice,
kone a poníky. Počas vojny sa stali silnými pomocníkmi bojovníkov a
vojakov. Konskú silu ľudstvo využilo hlavne v ťažbe dreva, v baniach
ale i v mlynoch ako pohon, či pri brehu vláčili plte s nákladom.
Kone zasiahli hlboko nielen do lesníctva ale i poľnohospodárstva na obrábanie polí a na zaháňanie dobytka. Ťažný kôň utiahne až 3,5 násobok svojej váhy a dokáže bežať rýchlosťou 60km/hod. Do záprahov sa osvedčili aj somáre, muly a mulice. Kone jazdecké sa dostali do športu známych dostihov, parkúru, military, pólo, westernové jazdenie. Každá kategória štýlu jazdenia a využitia koňa sa rozdelila na disciplíny a to napríklad vo westerne: Pole bending, Barelly, vlajková. Rekreačne jazdenie sa využíva zas pri Hubertovej jazde, Hone na líšku, Hobby závody. Parkúrové jazdenie má kategórie podľa výšky prekážok na : ZM, Z, ZL, L, S, ST, T, TT. Samozrejme že sa vymysleli aj disciplíny pre mladú generáciu na poníkoch ako sú Pony závody, Pony parkúr. Nesmieme zabudnúť na drezúru, ktorá je hlavnou úlohou v Španielskej škole, vo westerne je to drezúra tzv. Trail. Od westernu sa odvíjala súťaž Rodeo a Cattle penning (zaháňanie dobytka). Ľahkým nenáročným štýlom jazdy po prírode je Agroturistika, jazdci jazdia rekreačne po prírode pre svoje potešenie a to v akomkoľvek sedle. Prišlo sa na to že kôň dokáže uzdravovať a vznikla Hippoterapia.
Kone ako aj ostatné zvieratá ako psy, mačky, zajace na celom svete sa rozlišujú podľa plemena. Skôr ako si niektoré spomenieme sa oboznámime v úvode s rozdelením koní do 3 kategórii: Ťažné, Jazdecké a Pony. Táto stránka Vám zobrazí nielen plemená ale i farby a odznaky ktoré sa môžu u koní vyskytnúť. Výška koňa sa napríklad určuje v cm a to od kohútika (slovenská skratka KVH) na chrbte, ktorý si tiež uká-žeme pri popise koňa ako aj spoznáme časti jazdeckého či záprahového postroja. Stretneme sa s rôznymi konskými značkami, ktorým rozumejú iba koniari. Okrajovo pôjde napríklad o skratku plemien AQH – Americký Quarter horse, A1/1 – Anglický plnokrvník, ST – Slovenský tep-lokrvník a mnoho iných. Stránka obsahuje témy ako čistenie koňa, kŕmenie koní, ako nastrojiť a odstrojiť, základy jazdy na koni, sed, krok, klus, cval, trysk, komunikácia s koňom, chov koní, plemenitba, zdravie koní, ustajnenie a veľa zaujímavých tém ktoré Vám napomôžu pri chove či jazdení.
VZŤAH ČLOVEKA S KOŇOM 
Na úvod by bolo potrebné vysvetliť, čo slovo „horsemanship" vlastne znamená. Jeho preklad v klasickom slovníku nájdete ako „jazdectvo". Tento výraz však vôbec nevystihuje jeho podstatu. Ak si rozdelíme toto slovo na horse-man-ship, vidíme spojenie slov kôň-človek-vytvárať (prípona - ship pochádza zo starej angličtiny, kde mala tento význam, prípadne význam "bytie" pozn. prekl.) Horsemanship by sa teda dal voľne preložiť ako prirodzené vytváranie vzťahu medzi človekom a koňom. Zakladá sa na komunikácii, ktorá zohľadňuje konské inštinkty a mentalitu stáda.
Komunikačné techniky horsemanshipu pochádzajú z odpozorovania spôsobu komunikácie divých koní. Cieľom je vybudovať partnerstvo medzi človekom a koňom, ktoré by čo najväčšmi pripomínalo vzťahy medzi členmi stáda. 
Napriek tomu, že jemné tréningové metódy sú známe už tisícročia a datujú sa do čias života Xenofóna v starovekom Grécku, dnes sa používa mnoho techník, ktoré sa pokúšajú zlomiť konského ducha a tak ho nútia brániť sa. Chcú si zviera násilím podriadiť. Prirodzený horsemanship obhajuje myšlienku práce s koňom bez strachu a násilia, na základe vzájomnej dôvery. To je cesta, ako si s koňom vybudovať prirodzený priateľský vzťah.
V minulosti žil človek, ktorého nazývali "zaklínač koní". Bol to Ír Daniel Sullivan, zomrel v roku 1810, stal sa však známym vďaka trénovaniu ťažko zvládnuteľných koní. Jemné metódy používané v drezúre opísali v 19. storočí Willis J. Powell, John Solomon Rarey a rakúsko-uhorský veliteľ Konstantin Balassa. Jemným tréningovým metódam vždy konkurovali tvrdšie, ktoré sú na prvý pohľad efektívnejšie, ale na druhej strane je reakcia koňa nepredvídateľná. Tvrdé techniky sa rozvinuli najmä vďaka západoamerickej kovbojskej tradícii. V tých časoch bolo potrebné obsadnúť a skrotiť čo najviac mladých polodivých koní v najkratšom čase. Prirodzený horsemanship sa snaží tento prístup nahradiť novým, nenásilným prístupom ....
ZDROJ:INTERNET
